utorok 4. marca 2008

Láska sa skladá zo všedných maličkostí a nie veľkých slov o láske

Keď cítim, moje city sú tak hlboké a silné, že ich nedokážem sformulovať, pomenovať. Ovládajú ma. Potrebujú čas, aby sa vyplavili. Písomne sa učím hovoriť o nich. Preto píšem.
Verbálnu formu im nedokážem dať, lebo sa bojím ako ma tvoja reakcia zasa zraní a nemám jednoducho silu čeliť tomu.

Vtedy na obede si vzal môj tanier, či ho nemám špinavý, aby ním nahradil ten svoj. Prepáč, ale asi ťa už nemilujem natoľko, aby sa ma toto gesto za daných okolností jednoducho psychicky nepoložilo. Možno tá naozaj správna žena by sa pre teba rozdala úplne celá a milovala ťa tak, že by si nechala tvoj špinavý tanier, dala ti svoj čistý a zjedla z neho polievku. Ja si nie som správna žena. Mňa toto tvoje nevedomé gesto ponížilo na tvoju rohožku.

Objednávali sme si spolu, ale ty si zabudol, že aj ja chcem jesť polievku a mne došlo, že som pre teba absolútne nepodstatná. Že počúvať ma, vnímať ma, dokážeš iba vtedy, keď ma strácaš. Aj to iba na chvíľu, pokiaľ sa neuistíš, že som zasa na tom istom mieste ako si si zvykol.

Uvedomila som si, že o láske len hovoríš, ale chápeš ju ako moje schvaľovanie toho, čo chceš ty. Egoisticky. Ty mi povieš ako ma ľubiš a ja sa nadchnem pre všetko, čo sa ti páči a čo chceš. Nehnevaj sa, ale ja nie som tvoja matka a ty moje dieťa, aby to takto mohlo ďalej fungovať.

Alebo mi kúpiš, čo chcem, po čom túžim ja, ale pokazíš mi radosť nevhodnou poznámkou, aby si dal zasa nevedome najavo, že ťa moje "nedôležité pičovinky" zaťažujú.

Keď si si konečne zaplnil svoj žalúdok, tak si si až vtedy všimol, že pri tebe sedí "kôpka nešťastia". Jasné, že tá "kôpka nešťastia" nemôžem byť z teba, keď máš dobrý pocit z obeda a miluješ ma ako svojho psa, ktorého treba s plným žalúdkom pohladiť.

A ja som dostatočne empatická, aby som sa snažila tváriť sa veselo, alebo to zvaliť na predmenštruačný syndróm a meteosenzitivitu, aby som ťa náhodou pravdou neurazila. Lebo keď zraním tvoje ego, tak mi to dáš pocítiť a ešte by si sa potom mohol následne tváriť otrávene, keby som tú polievku z tvojich rečí vyvrátila a ty si mal so mnou starosti.

Tak bolo úplne logické, že si si v hlave vykonštruoval žiarlivostný scenár a potrápil si ním nielen seba, ale všetkých okolo.

Ďakujem, že si mi pokazil oslavu mojich menín a narodenín. Dokonale. A nemusíš sa báť. Moja kamarátka k nám už nikdy nepríde. Aj keď mi to na rovinu nepovedala.

Som pripravená na to, že zasa zareaguješ urazene. Už som si zvykla, že ty si stred nášho vzťahu. Ale ten zvyk ma na smrť unavuje.